Pojem blackout sa v dnešnej dobe zvykne zamieňať, a používať ako vyjadrenie „vypnutia“ štátu v reakcií na pandémiu koronavírusu (viac informácií TU).
Princíp blackoutu je jednoduchý, a vždy rovnaký. Žiadna vec, ktorá na svoje fungovanie potrebuje elektrický prúd, jednoducho nepôjde. Človek ostane závislý len na veciach, ktoré si v lepšom prípade vopred pripraví.
V tom lepšom prípade, bude človek na blackout pripravený, a bude len krátky-dočasný, no v tom horšom prípade, nás vie vrátiť spať do 19. storočia.
Čo treba robiť ?
Blackout môže byť veľmi krátky a dočasný, avšak môže nadobudnúť aj väčší rozmer a prípadne byť aj trvalý. Čo teda robiť, a s čím treba rátať v závislosti od jeho dĺžky?
Blackout do 24h, ide o krátkodobý, a vcelku bežný, to je aj dôvod prečo nie je nejak obzvlášť závažný, a drvivá väčšina infraštruktúry sa s ním dokáže vysporiadať. Nie je potrebná žiadna špeciálna príprava, prípadne takýto krátkodobý výpadok dokáže s prehľadom pokryť záložný generátor.
Čo však ak trvá viac ako deň? Prípadne týždeň. Takéto výpadky sú oveľa menej pravdepodobné, ako už spomínané krátkodobé. Na takýto druh výpadku je potrebné sa prirpaviť hlavne v zime, kedy dokážu snežné búrky poškodiť elektrické vedenie a vzhľadom na podmienky ktoré zvyknú istý čas pretrvávať nie je možnosť dané vedenie opraviť. Preto pre infraštruktúru ktorá sa nachádza v pásme pre ktoré sú snežné búrky bežné, je nesmierne dôležité pravidelne sledovať vývoj počasie a mať plán, ako dokážu 1-7 dní fungovať v prípade, že by nastal napríklad týždňový blackout. Prvá dôležitá vec na ktorú je treba myslieť, je voda, kedže bez elektriny nebude potrebný tlak na vodnom vedení. Odporúčané je minimálne 3-4 litre vody na osobu denne.
Oveľa menej pravdepodobný je blackout na dobu viac ako týždeň, prípadne až dobu jedného mesiaca. Ich nastatie je možné v prípade veľmi silnej solárnej búrky, tzv. solárneho maxima. Tento jav by zhodil väčšinu sieti, s usmažil väčšinu transformátorov. Tu už nastávajú väčšie problémy, pokiaľ by k takémuto výpadku nastalo v husto zaľudnenej oblasti, nepredpokladá sa, že ľudia v meste, žijúci v byte majú obzvlášť veľké zásoby jedla, a hlavne vody. Z tohto hľadiska by nastalo veľké bezpečnostné riziko, a síce, po dlhšiom čase bez jedla, prípadne aj vody, by sa u ľudí začal prejavovať pud sebazáchovy a v tomto prípade s ním spojená snaha zabezpečiť si prežite a s tým ďalej spojená zúfalosť-agresivita. Je dôležité hlavne rátať s tým, že na takúto dobu je potrebných asi 200 litrov vody na osobu.
Najmenej pravdepodobný, avšak pre ľudstvo s vysokou pravdepodobnosťou zničujúci blackout by bol už viac ako mesiac, prípade aj rok. V prípade, že by nastala takáto situácia a zasiahla by celé štáty, prípadne celé svetadiely, podľa vojenských špecialistov by pravdepodobne zomrelo 90% ľudí, ktorí by boli zasiahnutí. Na to aby nastala takto vážna situácia by však musela prísť veľmi silná slnečná búrka. Problém oproti lokálnej slnečnej búrke, ktorá by zasiahla len istú časť, povedzme mesto, je v tom, že je známe, že spoločnosti ktoré sa zaoberajú výstavbou elektrických vedení, transformátorov a podobne, nemajú ani zďaleka dostatok zdrojov-náhradných dielov na to, aby dokázali obnoviť všetko zničené v národnom, prípadne svetovom meradle.