Autor Peter

V súčasnosti sa zhruba 80% energie vo svete získava z fosílnych palív. Čo tie fosílne palivá vlastne sú? Za názov vďačia svojmu pôvodu. Jedná sa totiž o pozostatky rastlín a živočíchov, teda pozostatky tzv. fosílií. Medzi fosílne palivá patrí uhlie, ropa či zemný plyn. Zásoby týchto palív sú však konečné a jedného dňa sa vyčerpajú.

Energiu z týchto palív získavame spaľovaním týchto fosílnych palív. Pri procese spaľovania však vznikajú tzv. skleníkové plyny (oxid síry a dusíka, CO2), ktoré výrazne ovplyvňujú klimatické zmeny. Prejavuje sa to predovšetkým zvyšovaním teploty vzduchu a morí.

Všetky elektrárne majú tzv. fyzickú stopu, ktorá sa spája s ich umiestnením. Väčšina elektrární si vyžaduje obrovský priestor na výstavbu, iné dokonca vyžadujú prístupovú cestu či železnice. Všeobecne platí, že čím väčšia konštrukcia je, tým výraznejšie ovplyvňuje vizuálnu stránku okolia v ktorom sa nachádza. Vizuálne ovplyvňovanie je však najmenej závažnou stránkou fyzickej stopy elektrární.

Elektrárne taktiež výrazne vplývajú na kvalitu vzduchu, vody či pôdy. Samozrejme platí, že značne ovplyvňujú aj životy nás, ľudí. Podnecujú vznik respiračných a kardiovaskulárnych ochorení či kvalitu a množstvo vody dostupné pre ľudskú spotrebu.

Pri výstavbe elektrární je preto veľmi dôležité zvážiť aj negatívne javy, ktorých vôbec nie je málo, práve naopak. Základom je zvoliť si také miesto výstavby, ktoré bude čo najmenej zasahovať do každodenného života ľudí v okolí.

Investičné rozhodnutia však formujú budúcnosť ľudstva. Preto je kľúčové zvážiť výber čistejších zdrojov energie. Možnosťou je nahradenie fosílnych palív nehorľavými obnoviteľnými zdrojmi. Takéto zdroje sú napríklad slnečná alebo veterná energia. V blízkej budúcnosti takéto investičné rozhodnutia ovplyvnia aj štátom plánované dotácie a daňové stimuly, ktoré sú dôležité na podporu takejto činnosti.

V posledných rokoch mnohí investori oznámili svoje rozhodnutia zbaviť sa činností, ktoré sú s fosílnymi palivami spojené, to znamená, že sa svoje investície rozhodli presmerovať. Ich rozhodnutia vychádzali predovšetkým z etických obáv či zo strachu z obchodného zmyslu takýchto investícií.

Riešenie problematiky klímy a energetiky nie je jednoduché. Ak však zavedieme správnu politiku, budeme pripravení urobiť dramatický krok smerom k budúcnosti čistej energie. Postupne a s istotou začneme dláždiť cestu pre širšiu zmenu udržateľnosti. Sme na to pripravení?

Najvýkonnejšia elektráreň vo Svete:

Tri rokliny, Čína, Vodná elektráreň

Na výstavbu najväčšej vodnej elektrárne bolo použitých 510 000 ton železa, pre porovnanie, také množstvo železa by vystačilo na vybudovanie 60 rôznych Eiffelových veží. Vodná elektráreň je dlhá 2 335 m a široká 115 m, čo znamená, že elektráreň Tri rokliny zaberá 268 525 m_². Je to 24,8 futbalových ihrísk (1 ihrisko = 120x90m). Ak si k tomu pripočítame objem priehrady, čo je 27,2 mil. m³, tak môžeme povedať to, že vodná elektráreň zaberá veľa m² pôdy, ktorá mohla slúžiť na pestovanie plodín, či na chov dobytka. Kvôli výstavbe vodnej elektrárne, ktorá je na rieke Jang-c’-ťiang (eng. Yangtze), bolo 1,2 milióna ľudí donútených nájsť si nové domovy, teda museli sa kvôli výstavbe vysťahovať z pôvodných domovov. Taktiež mnoho artefaktov a posvätných duchovných miest bolo zničených. Okrem sociálnych dopadov, vodná elektráreň taktiež vplýva na tie prírodne. 80% pôdy v okolí elektrárne eroduje. Každý rok to je okolo 40 mil. ton sedimentu, ktorý však kvôli pomalému prúdu nad priehradou ostáva v priehrade. To spôsobuje, že oblasti pod priehradou sú náchylnejšie na záplavy. Avšak vďaka priehrade, ktorá dokáže regulovať tok prúdu vody k tomu nedochádza. Elektráreň Tri rokliny taktiež pomáha mierniť záplavy počas záplavových dažďov a tým pádom aj chráni životy ľudí, či ich domovy. Utrpela aj biodiverzita Jang-c’-ťiang, nie len nedostatkom sedimentu, ktorý je pre nich dôležitý, ale taktiež aj vytvorenou umelou prekážkou, ktorá im zabraňuje migrovať.

Aj napriek množstvu negatív, elektráreň má aj svoje pozitíva. Je to napríklad fakt, že elektráreň Tri rokliny využíva 34 vodných generátorov, ktoré spolu ročne dokážu vyrobiť medzi 93,500-111,800 TWh. Pre porovnanie, aby sa dosiahla podobná ročná výroba, tak by uholná elektráreň musela spáliť okolo 90 mil. ton uhlia. (Najväčšia uholná elektráreň na svete, Tuoketuo vyrobí za rok 33,317 TWh elektriny).

Najvýkonnejšia elektráreň na Slovensku:

AE Bohunice, okres Trnava, Atómová elektráreň

V obci Jaslovské Bohunice sa nachádza zatiaľ naša najvýkonnejšia elektráreň na Slovensku s ročnou výrobou okolo 7890,61 GWh. Slovíčko „zatiaľ“ je tam zámerne, pretože v októbri 2021 sa plánuje spustenie 3. bloku v AE Mochovce a tým pádom sa vedenia ujmu atómové elektrárne v Mochovciach, ktoré za rok 2019 vyrobili 7478,28 GWh.
Elektrárne AE Bohunice pozostávajú zo 4 blokov, z ktorých sú v prevádzke len 2 a to 3. a 4. blok. Vplyv atómových elektrárni na Slovensku je poznateľný, keďže vďaka ich vysokému podielu na celkovej výrobe elektriny, zabraňujú vypusteniu okolo 15 mil. ton CO₂ do ovzdušia. Celkovo v roku 2019 slovenské elektrárne dodali do siete až 92,5% nízko uhlíkovej elektriny. Výroba elektriny v atómových elektrárňach má aj svoje mínusy.

Najväčším mínusom je vyhoreté jadrové palivo, ktoré sa na Slovensku od roku 1987 bezpečne skladuje mokrým spôsobom (v bazéne s vodou) v medzisklade vyhoretého paliva po dobu 50 a viac rokov, alebo do doby kým sa nezrealizuje konečná etapa v nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom (nevynájde technologický proces, vďaka ktorému by bolo možné efektívne a bezpečne nakladať, resp. spracovať na ďalšie využitie), či jeho priamom uložení v hlbinnom úložisku (v rokoch 2017-2023 prebieha proces výberu lokality na Slovensku).

Okrem vyhoretého jadrového paliva taktiež vzniká rádioaktívny odpad. Na Slovensku 1 blok vyprodukuje asi 17 m³ kvapalného a 17 ton pevného rádioaktívneho odpadu. Tento odpad sa spracováva a potom premiestňuje do Republikového úložiska rádioaktívneho odpadu v Mochovciach.

Keďže nielen AE Bohunice ale aj AE Mochovce musia spĺňať prísne medzinárodne a národné požiadavky, tak ich vplyv na životné prostredie je minimálny.

V okolí 15 km sa nachádza 24 monitorovacích staníc, ktoré monitorujú gama žiarenie, objem aerosólov a rádioaktívneho jódu v ovzduší. Taktiež sa pravidelne analyzujú vzorky pôdy, podzemných vôd a pestovateľských produktov (krmoviny, mlieko,…).

---