Zachráni našu planétu umelé Slnko ?

Umelé slnko

Ide o projekt, ktorého názov je ITER, nachádza sa v Číne, v provincií S‘-čchuan. V skutočnosti ide o fúzny reaktor, ktorý však dostal názov „Umelé slnko“. Nie je tak nazývaný len tak bezdôvodne, dôvod tohto názvu je to, že dosahuje teplotu vyššiu ako samotné slnko, reaktor dosahuje teplotu 150 miliónov stupňov Celzia, čo je asi 10x viac ako Slnko.

China Just Switched on Its 'Artificial Sun' Nuclear Fusion Reactor
Zdroj: Science Alert; www.sciencealert.com

Takzvané umelé slnko je odborníkmi považované za nádej a budúcnosť priemyslu čo sa energetickej stránky týka. Nijak neznečisťuje životné prostredie ako napríklad uhlíkové zdroje energie, preto je, a aj naďalej bude tento zdroj energie prerážať svoju cestu do budúcnosti, nakoľko znečisťovanie životného prostredia je problém ktorý je globálny a svet je nútený prísť s variantou, a aplikovať ju do „bežného“ života, nakoľko planéta je len jedna.

Fungovanie fúzneho reaktora (laická verzia)

Teplota ktorú reaktor dosahuje(10x násobok slnka), nie je tak vysoká bezdôvodne, na to aby mohol nastať proces zvaný „fúzia“, je nevyhnutné aby bola dostupná náležitá teplota, tlak a presne stanovený čas. Výsledkom tohto procesu je plazma, ktorá slúži ako priestor pre prebehnutie reakcie. Toto je základný proces, avšak v dnešnej dobe nie sme schopný využiť plný potenciál tejto energie, nakoľko cieľ vedcov nie je vytvoriť takúto „dočasnú“ energiu, ale práve hmotu(materiál), ktorý by bol schopný podporiť podmienky potrebné na proces, a tým je hlavne už viac-krát spomínaná teplota. Ak by sa vedcom podaril „vyrobiť“ materiál, ktorý by bol schopný znášať takú veľkú teplotu po dlhý čas, až vtedy by bolo možné začať využívať fúznu energiu(umelé slnko) na tzv. komerčné účely.

Dopad na životné prostredia

Ako už bolo spomínané, fúzna energia na rozdiel od bežne využívanej, uhlíkovej netvorí žiadny odpad-znečistenie. Vďaka tomu by bol svet schopný spĺňať štandardy(emisné) a najväčšie korporácie-najväčší znečisťovatelia životného prostredia by dokázali prejsť na vskutku „čístý“ zdroj energie. Ďalej na rozdiel od jadrových elektrárni, kde sa atómy „rozbíjajú“ pri fúzií sa „spájajú“, vďaka čomu nevzniká žiadny, resp. len minimálny – eliminovateľný „rádioaktívny odpad“.

Prečo teda nie je fúzia už bežným procesom?

Nedá sa jednoducho odpovedať, prečo fúzia nepatrí medzi bežné procesy, avšak medzi fakty ktoré sú známe patrí hlavne cenová náročnosť. Je odhadované, že na projekt „umelého slnka“ bolo použitých už viac ako 22 miliárd USD. I keď je to obrovská suma, je dôležité sa zamyslieť nad tým, či je táto cena naozaj tak vysoká, keď na druhú stranu postavíme „cenu“ životného prostredia.

Zodpovedná energia realitou?

Podľa všetkých dostupných informácií, takáto energia pre komerčné účely môže prísť už do roku 2025.

Zdroj: L. David Roper’s genealogy web page; www.roperld.com

Na záver je dôležité podotknúť, ako vidieť na grafe vyššie, ľudstvo spotrebúva neskutočné množstvo energie, a toto množstvo bude naďalej len stúpať. Preto ako už bolo spomenuté, je nesmierne dôležité nájsť iný trvalo udržateľný zdroj energie, nakoľko aktuálne možnosti produkovania energie nie sú v porovnaní s ich negatívnymi efektmi vôbec efektívne, a pri súčasnom trende míňania energií je práve fúzna energia kľúčom k udržateľnému energetickému životu.

Blackout

 Pojem blackout sa v dnešnej dobe zvykne zamieňať, a používať ako vyjadrenie „vypnutia“ štátu v reakcií na pandémiu koronavírusu (viac informácií TU).

Princíp blackoutu je jednoduchý, a vždy rovnaký. Žiadna vec, ktorá na svoje fungovanie potrebuje elektrický prúd, jednoducho nepôjde. Človek ostane závislý len na veciach, ktoré si v lepšom prípade vopred pripraví.

V tom lepšom prípade, bude človek na blackout pripravený, a bude len krátky-dočasný, no v tom horšom prípade, nás vie vrátiť spať do 19. storočia.

Čo treba robiť ?

Blackout môže byť veľmi krátky a dočasný, avšak môže nadobudnúť aj väčší rozmer a prípadne byť aj trvalý. Čo teda robiť, a s čím treba rátať v závislosti od jeho dĺžky?

Blackout do 24h, ide o krátkodobý, a vcelku bežný, to je aj dôvod prečo nie je nejak obzvlášť závažný, a drvivá väčšina infraštruktúry sa s ním dokáže vysporiadať. Nie je potrebná žiadna špeciálna príprava, prípadne takýto krátkodobý výpadok dokáže s prehľadom pokryť záložný generátor.

Čo však ak trvá viac ako deň? Prípadne týždeň. Takéto výpadky sú oveľa menej pravdepodobné, ako už spomínané krátkodobé. Na takýto druh výpadku je potrebné sa prirpaviť hlavne v zime, kedy dokážu snežné búrky poškodiť elektrické vedenie a vzhľadom na podmienky ktoré zvyknú istý čas pretrvávať nie je možnosť dané vedenie opraviť. Preto pre infraštruktúru ktorá sa nachádza v pásme pre ktoré sú snežné búrky bežné, je nesmierne dôležité pravidelne sledovať vývoj počasie a mať plán, ako dokážu 1-7 dní fungovať v prípade, že by nastal napríklad týždňový blackout. Prvá dôležitá vec na ktorú je treba myslieť, je voda, kedže bez elektriny nebude potrebný tlak na vodnom vedení. Odporúčané je minimálne 3-4 litre vody na osobu denne.

Oveľa menej pravdepodobný je blackout na dobu viac ako týždeň, prípadne až dobu jedného mesiaca. Ich nastatie je možné v prípade veľmi silnej solárnej búrky, tzv. solárneho maxima. Tento jav by zhodil väčšinu sieti, s usmažil väčšinu transformátorov. Tu už nastávajú väčšie problémy, pokiaľ by k takémuto výpadku nastalo v husto zaľudnenej oblasti,  nepredpokladá sa, že ľudia v meste, žijúci v byte majú obzvlášť veľké zásoby jedla, a hlavne vody. Z tohto hľadiska by nastalo veľké bezpečnostné riziko, a síce, po dlhšiom čase bez jedla, prípadne aj vody, by sa u ľudí začal prejavovať pud sebazáchovy a v tomto prípade s ním spojená snaha zabezpečiť si prežite a s tým ďalej spojená zúfalosť-agresivita. Je dôležité hlavne rátať s tým, že na takúto dobu je potrebných asi 200 litrov vody na osobu.

Najmenej pravdepodobný, avšak pre ľudstvo s vysokou pravdepodobnosťou zničujúci blackout by bol už viac ako mesiac, prípade aj rok. V prípade, že by nastala takáto situácia a zasiahla by celé štáty, prípadne celé svetadiely, podľa vojenských špecialistov by pravdepodobne zomrelo 90% ľudí, ktorí by boli zasiahnutí. Na to aby nastala takto vážna situácia by však musela prísť veľmi silná slnečná búrka. Problém oproti lokálnej slnečnej búrke, ktorá by zasiahla len istú časť, povedzme mesto, je v tom, že je známe, že spoločnosti ktoré sa zaoberajú výstavbou elektrických vedení, transformátorov a podobne, nemajú ani zďaleka dostatok zdrojov-náhradných dielov na to, aby dokázali obnoviť všetko zničené v národnom, prípadne svetovom meradle.