Energetický trend

Ako ste sa už mohli dočítať v článku Slovensko a energetika, v roku 2020 bolo až 95% dodanej energie od Slovenských elektrární vyrobenej bez emisií CO2- najmä vďaka jadrovej a vodnej energii. Takto vyrobená energia, má len minimálny, ba nemá až takmer žiadny dopad na životné prostredie ako také.

Celosvetovo je to ale horšie. Výrobe elektrickej energie z celosvetového pohľadu pripadá najväčšie percento dopadu na zhoršujúci sa stav životného prostredia a s ním spojených klimatických zmien. Hrozba zmeny klímy a jej negatívnych dôsledkov predstavuje v súčasnosti veľmi vážny problém. Najnápadnejším prejavom klimatickej zmeny je bezpochyby globálne otepľovanie, prejavujúce sa tak na pevninách ako aj na oceánoch. Otepľovanie na pevninách so sebou prináša celý rad pozoruhodných, predovšetkým negatívnych dôsledkov.

Práve čisté životné prostredie ja hlavným predpokladom pre ľudské zdravie a blahobyt. Dobrá kvalita prírodného prostredia poskytuje základné zdroje, ako je čistý vzduch a čistá voda, úrodná pôda na výrobu potravín, ako aj energia a suroviny pre výrobný priemysel.

Životné prostredie je však súčasne veľkým priestorom, v ktorom je človek vystavený znečistenému ovzdušiu, hluku a nebezpečným chemikáliám. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojej správe o predchádzaní chorobám zdravým životným prostredím odhaduje, že stresové faktory súvisiace so životným prostredím sú príčinou 12 – 18 % všetkých úmrtí v 53 členských krajinách WHO v Európe. Zlepšenie kvality životného prostredia v kľúčových oblastiach, ktorými sú ovzdušie, voda a hluk, môže prispieť k predchádzaniu chorobám a zlepšeniu zdravia ľudí.

Je všeobecne známe, že spotreba elektriny rok čo rok neúprosne rastie. Deje sa to trendom nových rodinných modelov, kedy sa v jednej domácnosti nachádza čoraz menej ľudí. Obyvatelia majú tendenciu sa osamostatňovať a tým ako populácia potrebujeme viac bytov. Každá nová domácnosť si vyžaduje svoje elektrické spotrebiče, potrebné pre bežné fungovanie domácnosti- chladnička, práčka, televízor, mikrovlnka, kávovar, hriankovač, odšťavovač, laptop, smartfón či mnoho iných.

Keďže našu spotrebu elektriny je pravdepodobne veľmi ťažké znížiť v dostatočnej miere, čo môžeme urobiť preto, aby táto spotrebovaná elektrina bola s čo najmenším dopadom na životné prostredie?

Energia z obnoviteľných zdrojov = čistejšia budúcnosť

Obnoviteľné zdroje energie ako sú veterná energia, slnečná energia, vodná energia, energia oceánov, geotermálna energia, biomasa a biopalivá sú alternatívou k fosílnym palivám, ktorá prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov.

Výhody využitia OZE podľa Slovenskej energetiky

  1. Nároky na údržbu sú nižšie

Oproti tradičným generátorom sa nespoliehajú na spaľovacie procesy a v mnohých prípadoch nemajú ani pohyblivé časti.

  1. Šetrenie peňazí

OZE Vám ušetria peniaze v dlhodobom hľadisku. Peniaze teda neušetríte nielen na údržbe, ale aj na prevádzkových nákladoch. Keďže využívate energiu zo Slnka, vetru či Zeme nemusíte platiť za „palivo“.

  1. Ochrana prírody

Počas svojej prevádzky nevypúšťajú žiadne alebo len minimálne množstvo skleníkových plynov či znečisťujúcich látok. Znamená to menšiu uhlíkovú stopu a celkovo pozitívnejší vplyv na životné prostredie.

  1. Lokálnosť energie

S OZE môžete využívať energiu lokálne – čím väčšie množstvo Vašej spotrebovanej energie pochádza zo zdrojov OZE, tým viac prispejete k nezávislosti Slovenskej energetiky.

Nevýhody využitia OZE:

  1. Vysoké počiatočné náklady

Počiatočná investícia do technológií využívajúcich OZE je podstatne vyššia ako investícia do tradičných zdrojov. K zníženiu týchto nákladov sa zaviedol národný projekt „Zelená domácnostiam II“, ktorý riadi Ministerstvo životného prostredia SR. 

  1. Prerušovaný výkon

Napriek tomu, že sú OZE k dispozícií po celom svete, mnoho z týchto zdrojov nedokáže pracovať celoročne. Príkladom sú fotovoltické panely, na ktoré počas noci Slnko nesvieti. Nepredvídateľnosť počasia takisto narúša funkciu panelov. 

  1. Geografické limitácie

Slovensko ako vnútrozemská krajina sa nemôže rovnať prímorským štátom v rýchlosti prúdenia vetru, či krajinám v oblasti rovníka s množstvom dopadajúceho Slnka počas roka. To však neznamená, že nemôžeme využívať výhody OZE.

Proces výroby bioplynu


Zdroje:

Slovensko a energetika

Udržateľnosť kráča ruka v ruke so stratégiou spoločnosti

Slovenské elektrárne, a.s., si vo veľkej miere uvedomujú dôležitosť ochrany životného prostredia. Prostredníctvom prednostného prevádzkovania jadrových a vodných zdrojov a plnením záväzkov Integrovanej politiky, prispieva spoločnosť k zlepšovaniu kvality ovzdušia, k zmierňovaniu klimatických zmien a trvalo udržateľnému rozvoju. Trh s elektrickou energiou na Slovensku spadá do regiónu CENTREL, kam okrem Slovenska patrí aj Poľsko, Maďarsko a Česká republika. Slovenské elektrárne predstavujú asi 8% inštalovaného výkonu v rámci regiónu, a ročne dodajú asi 7% z celkovej produkcie elektrickej energie v rámci CENTREL. Slovenské elektrárne v roku 2020 celkovo vyrobili 18 773 GWh elektriny. Čistá dodávka elektriny Slovenských elektrární dosiahla takmer 17 000 GWh. Vďaka jadrovej a vodnej energii až 95 % elektriny dodanej do siete bolo bez emisií CO2 – z produkcie jadrových, vodných, fotovoltických elektrární a spoluspaľovaním biomasy.

Na národnej úrovni sú Slovenské elektrárne najväčším výrobcom elektrickej energie s podielom 66%. Sú hlavným dodávateľom troch najväčších regionálnych distribučných spoločností (ZSE, SSE a VSE) a takisto dodávajú veľkým priemyselným odberateľom.

 Podiel primárnych energetických zdrojov SE, a.s., na dodanej elektrine v r. 2020

Zdroj: Slovenské elektrárne; www.seas.sk

Slovenské domácnosti minú najviac energie na vykurovanie

Slovenské domácnosti sa nijak výrazne nelíšia od tých európskych. Od roku 2007 výdavky na bývanie rok čo rok výrazne stúpali. Zemný plyn je v domácnostiach najvyužívanejším, čo predstavuje 32,1% a elektrina so zastúpením 24,7%. Domácnosti na Slovensku sa pri účele spotreby od európskych výrazne nelíšia. Najviac je využívaná energia na vykurovanie domácnosti (68,3 %), nasleduje ohrev vody (14,8 %), osvetlenie (11,7 %), varenie (5,6 %) a klimatizácia (0,1 %).

Rok 2017 bol rekordný

Slovensko v roku 2017 zaznamenalo rekordnú spotrebu elektriny, ktorá predstavovala až 31 TWh. Údaje Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy naznačujú, že následne v roku 2018 nastal medziročný pokles o 0,5%. Výroba elektriny v roku 2018 dosiahla úroveň len 27,1 TWh. Spotreba energie z roku 2019 na rok 2020 medziročne klesla až o 10%.

Ako sme na tom s dovozom a aké sú naše vyhliadky do budúcnosti?

Dovoz elektriny na naše územie v roku 2018 významne stúpol, a to až na takmer 3,8 TWh. Tento trend sa ale v blízkej dobe stane minulosťou. Z dovozcu sa stane exportér. Pri nezmenenej výrobe ostatných zdrojov a nezmenenej spotrebe sa Slovensko stane exportérom elektriny v odhadovanom objeme 3 TWh. Pre ilustráciu, to je viac, než v priemere za rok spotrebuje milión slovenských domácností. Čomu za to vďačíme ? Po plánovanom ukončení výroby elektriny z hnedého uhlia v Novákoch a dokončení výstavby 3. bloku v Mochoviach slovenskí energetici počítajú s novými nevídanými rekordmi v dodávke čistej elektriny nielen do slovenských domácností a firiem, ale aj do zahraničia. Krajina by totiž mala vyrobiť viac elektriny, než sama spotrebuje.

Vývoj výroby a spotreby elektriny na Slovensku (GWh)

Zdroj: Slovenské elektrárne; www.seas.sk

Zdroje: