Energetická politika EÚ usiluje o zaistenie efektívneho fungovania energetického trhu. Zároveň podporuje prepájanie energetických sietí a energetickú účinnosť. Energia je pre fungovanie Európy nevyhnutná. Zdá sa však, že dni lacnej energie sa blížia ku koncu. Výzvam týkajúcim sa zvýšenej závislosti od dovozu, zvýšenej ceny energie či zmenám podnebia čelia všetky členské štáty EÚ. Vzájomná závislosť členských štátov je vyššia ako kedykoľvek predtým, keďže výpadok prúdu v jednej krajine sa okamžite prejaví v inej.
Európa musí konať spoločne na to, aby dokázala dodať bezpečnú, udržateľnú a konkurencieschopnú energiu. Minulosť svedčí o tom, že to dokážeme. Príkladom je Zmluva o uhlí a oceli z roku 1952 či Zmluva o Euratome z roku 1957, kedy sa členské štáty Európy spojili, pretože mali rovnaký pohľad na problematiku energie. Nová európska energetická politika musí byť ambiciózna, konkurencieschopná, dlhodobá a, predovšetkým, musí byť prospešná pre všetkých ľudí žijúcich v Európe. Energetická infraštruktúra je najvyššou prioritou energetickej politiky Európy. Prenos elektriny, plynovody a ropovody, skladovanie energie či preprava CO2 sú základnými elementmi ako súčasných, tak aj budúcich energetických systémov EÚ. Európska komisia preto prijala tzv. „balík energetickej infraštruktúry“ na rok 2020 a ďalšie roky.
Obrázok nám ukazuje, že balík energetickej infraštruktúry jasne identifikuje 12 prioritných oblastí, kde sú potrebné investície na dokončenie jednotného trhu s energiou. Tieto oblasti predstavujú miesta prenosu a uskladňovania elektriny, prepravy a skladovania skvapalneného zemného plynu, alebo prepravy oxidu uhličitého.
Podľa stratégií energetickej únie (2015) má energetická politika EÚ päť hlavných cieľov:
1. Zabezpečiť energetickú bezpečnosť prostredníctvom spolupráce členských štátov EÚ
2. Zabezpečiť fungovanie plne integrovaného vnútorného trhu s energiou bez technických alebo regulačných prekážok
3. Zlepšiť energetickú efektívnosť a znížiť závislosť od dovozu energie, znížiť emisie
4. Postupne prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo v súlade s Parížskou dohodou
5. Podporovať výskum v oblasti nízkouhlíkových technológií
24.8.2014 bola Európskou radou prijatá komplexná integrovaná politika v oblasti klímy a energetiky, ktorá si stanovila ciele:
- Zníženie emisií skleníkových plynov najmenej o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990
- Zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v rámci spotreby energie na 32 %
- Zvýšenie energetickej efektívnosti o 32,5 %
- Prepojenie aspoň 15 % elektrizačných sústav v EÚ
1. júla 2020 Nemecko prevzalo predsedníctvo Rady Európskej Únie v dobe trvania šesť mesiacov. Nemecká vláda sa zaviazala k spoločnému cieľu pretvoriť EÚ na klimaticky neutrálny kontinent do roku 2050. Ich cieľom je spojiť energetickú a klimatickú politiku so stimulom pre rast a inováciu. Posun k bezpečným a cenovo dostupným dodávkam energie, ktorý by bol priaznivý aj pre klímu, otvára ekonomický potenciál, ktorý môže významne prispieť k tomu, aby sa celkové európske hospodárstvo dostalo z krízy vyvolanej pandémiou Covid-19. Počas nemeckého predsedníctva v Rade EÚ sa taktiež uskutočnili dôležité konferencie týkajúce sa okrem iného aj energetických otázok. 14. decembra 2020 sa napríklad uskutočnila videokonferencia ministrov energetiky. 23. – 24. novembra 2020 sa konala konferencia o európskom strategickom pláne energetických technológií.
Zdroje: